Ďalšia etapa by sa mohla volať: ak sa to nedá dnu, urobme to von. A začali sme pracovať na projekte exteriérového parku. Lezecká stena, drevená veža s vyhliadkou na Tatry, povedľa cvičisko, malý drevený domček, konzultácia s hygienou, so starostom, s realizačnou firmou no hádam s každým sme si podali ruky až prišlo na lámanie chleba a museli sme so súhlasom osloviť aj podnájomníkov na susednom pozemku. Vraj to je všetko dohodnuté, je to len formalita. Ale nebola a podnájomník na susednom pozemku nám písomne odpovedal, že nesúhlasí so žiadnym športoviskom lebo on chce mať na svojom pozemku kravy a my ich budeme rušiť. Hotovo, vymaľované….boli sme už takto blízko. Vraciame sa späť k etape číslo dva a opäť hľadáme cez realitky, chodíme po Poprade a blízkom okolí, dokonca sme našli ďalší parádny pozemok na výstavbu, ja už mám inzerát na predaj môjho domu, aby sme za peniaze mohli kúpiť ten pozemok ale stále sa vynárali nové a nové skutočnosti, ktoré nám veru nehrali do karát. Raz to bolo o nezrovnanosti pozemkov, raz o prípojke vody, raz o prístupovej ceste, nejak sa nám polená samé hádzali pod nohy a niekedy sme toho mali už veru dosť… prešli už takmer dva roky, na stole mám štós papierov, ktoré mi len pripomínajú, že ak budeme pokračovať bude to veľmi ťažké.